Živý vstup o tri…dva…jeden
Reportérka: Prajem vám nádherný deň, milý televízni diváci, priamo z malebného mestečka Tareivz Adžarv. Dnes je prvého júna a ako všetci určite dobre viete, slávi sa deň bez mäsa. Z príležitosti tohto nádherného celosvetového sviatku, sme sa rozhodli priniesť vám exkluzívny rozhovor s pánom Harvom, ktorý tu stojí vedľa mňa a povie nám k tejto téme viac. Dobrý deň, pán Harv.
Harv: Ďobrý den, aj ďobrý vám aj milým pozorováčom.
Reportérka: Čo si myslíte o dnešnom sviatku? Považujete negatívne ohlasy ohľadom zaradenia ho k celosvetovým sviatkom za opodstatnené? Myslíte si, že je deň bez mäsa v našich životoch dôležitý?
Harv: Áno, mäšo je veľmi dôležitý pre mňa aj pre teba. Hlavne pre všetkých pozorováčov, ahojte. Nemám rád žiadne ohlášky.
Reportérka: Ehm… Áno, takže vy si myslíte, že bez mäsa by človek nemal existovať?
Harv: To hovorím tu ja. Mäšo je najdôlešitejší člen v tele aj v ruke aj v hohe aj v…
Reportérka: Rozumiem, a tak ďalej. Takže vy nedržíte dnešok v úcte ako väčšina sveta a odmietate vynechať z vášho jedálnička mäso čo len na jediný deň?
Harv: Jedeň den som musel jesť len trávu, lebo som bol voňku na paši aj s ovcáma a zabudol som si paštiku doma.
Reportérka: … Čo nám viete povedať o vašom novom vynáleze? Všetko vaše bohatstvo a obrovský majetok, ktorý ste vďaka tomuto prelomovému pokroku získali je skutočne fascinujúci. Nová doba potravinárskeho priemyslu je vďačná len vám.
Harv: A-ha, myšlíte tú sekačku, čo som zošustroval?
Reportérka: Povedzte nám o jej fungovaní viac. Prečo sa verejnosti až doteraz nedostali podrobnejšie informácie o detailoch tohto vynálezu?
Harv: Neviem to já. Ide o to, že som v strede stajne na kól pripevnil z kosy ten ostrý nóž na konči a dal som ho tam veľa raz. Potom som tam našustroval také otáčavé štkruťky…štrutky…skruťky a potom sa tie sekačky mohli točiť celé.
Reportérka: Ale… to bol váš prvý pokus, však? Teraz to predsa funguje úplne inak, nie?
Harv: Ale čo, to skadiaľ vieš ty, hehe. Teraz to mám väčšie a čo sa zmenilo je toľko, že netreba čakať rok, kým sa mi zvieraťá ponazbierajú. Možem kupiť každý deň nových zverov.
Reportérka: A čo s nimi potom robíte?
Harv: Ľahko, ľahko, veď už som povedal. Včera som práve takých tučných koníčkov mal za desať kamióňov to bolo. A keď boli doradu, puštil som ich do novej stajne naraz a puštil som sekačku. Štále sa tam krútia asi, heh.
Reportérka: Ako to myslíte?
Harv: Treba ich veľa aby sa predša hybáť nevedeli, všag? Najprv to ide pomaly. Tažko idú prvé nohy dole, ale potom je jeďna radošť. Aj keď štane sa, že po polhodine ešte erdží to, ale štane sa.
Reportérka: …
Harv: Ajaj, posuňte sa, aj mne žle príde, chorá ste? A-ha, vy ste naožaj dnes mäšo nejedli.
Reportérka: Ospravedlňujem sa.
Herv: Keď šte chorá, nejdite do roboty.
Reportérka: Nie som chorá. Podnikáte aj v niečom inom?
Harv: Samožrejme, poďte sa kuknúť, lepšie vám bude, keď sa prejdete. Dole mám už za kamióň mladých líštiek, z kože. Poďte sa kuknúť, fajnovsky vedia spievať. Chuchu-vidite, zase ste chora. Utrite ši tu usta.
Reportérka: Ospravedlňujem sa, pre televíziu Ľudia sa zbláznili, Miloslava Slobodozvieratová.